V roku 2012 naše Spoločenstvo pripravilo zatiaľ poslednú z konferencií pre vedúcich a členov modlitbových skupín s názvom Nové víno. Konferencia sa konala 10. novembra 2012 v Aule Jána Pavla II. v Ružomberku. Tentoraz bolo hlavné motto konferencie trochu vážnejšie ako inokedy, a to: „Líder ako terč". Pri príprave konferencie sme totiž vnímali, že je potrebné hovoriť aj o témach, ktoré priamo zasahujú vodcovstvo, hoci nie sú príjemné. Sú to predovšetkým skutočnosti ako odmietnutie, vyhorenie, či orezávanie. Túžili sme ľuďom priniesť pohľady skúsených vedúcich na uvedené témy, aby sme sa spoločne učili, ako jednať s týmito vecami, ak nás pri našom vedení postretnú.


 

Konferenciu sme začali tradične - modlitbou chvál, v ktorej nás viedla kapela Timothy. Na úvodnú prednášku sme pozvali zahraničného hosťa, nášho dobrého priateľa, ktorý je tiež hlavným diakonom viedenskej arcidiecézy, prezidentom ENC, ale predovšetkým skúseným lídrom, Johannesa Fichtenbauera. Johannes hovoril o odmietnutí, o jeho prejavoch, následkoch, ale aj o tom, ako s ním jednať. Veľmi kľúčovou vecou však bolo autentické svedectvo o odmietnutí, ktorým si Johannes pred pár rokmi prešiel v komunite, ktorú viedol. S druhou prednáškou, na tému vyhorenie nás oboznámili manželia Marian a Ľudka Lipovskí. Ich vyučovanie bolo taktiež predovšetkým osobným svedectvom o tom, že ak horíme pre Boha, tak sa nám môže občas stať, že vyhoríme. Možno to znie na prvý dojem, že je to negatívne a nebezpečné, no manželia Lipovskí nás ubezpečovali a Božím slovom povzbudzovali, že žiadna skúška, ktorá by na nás doliehala, nás neporazí, ak ostaneme verní Bohu. Treťou prednáškou nás previedol náš vedúci - Mário Tomášik. Mala názov orezávanie. Takisto nie najpríjemnejšia téma, no veľmi potrebná. Mário nás voviedol do významu orezávania nielen v oblasti vinohradníctva, no najmä v oblasti nášho charakteru a služby. Hovoril o tom, že Božou vôľou pre náš život je, aby sme prinášali ovocie a orezávanie slúži na to, aby sme prinášali viac ovocia a aby naše ovocie bolo kvalitné. Svoje vyučovanie taktiež dopĺňal praktickými skúsenosťami a príkladmi.


 

Záver konferencie bol tiež viac-menej tradičný = modlitebný. Na pódiu sa stretli viacerí kňazi, ktorí boli účastní konferencie a spoločne sa modlili za konkrétne veci v našich životoch, za našu krajinu a za naše spoločenstvá. Bol to veľmi mocný a požehnaný čas.

Na záver možno skonštatovať, že máme za sebou veľmi vydarenú konferenciu, ktorej sa zúčastnilo takmer 300 vedúcich a členov modlitebných skupín. Veríme, že veci, o ktorých sme hovorili, a za ktoré sme sa modlili, prinesú svoje ovocie a prispejú k pozitívnej premene a rozvoju našich rodín, spoločenstiev, aj celej krajiny.

 

Veľká vďaka za celú konferenciu patrí predovšetkým dobrotivému Bohu, no taktiež všetkým nasadeným a ochotným služobníkom, bez ktorých by sa konferencia nemohla uskutočniť.

 

DVD záznam z konferencie s prednáškami si môžete zakúpiť na >> VER.sk <<

 

V každej vojne vždy existovali isté strategické ciele. Pre nepriateľa boli takéto ciele dôležité z toho dôvodu, že ak sa mu podarilo zasiahnuť, alebo obsadiť takýto cieľ, získal istú výhodu v boji, alebo dokonca mohol zvíťaziť v bitke, prípadne dokonca v celej vojne. Na druhej strane si takého strategické ciele vyžadovali špeciálny režim a ochranu. A to práve z dôvodu, že pre tú druhú stranu bolo veľmi dôležité udržať ich, pretože poskytovali niečo čo bolo pre nastávajúci boj výhodou. A tak sa stávalo, že práve na takéto ciele bolo vedených viac útokov ako na iné, ale takisto dostávali i väčšiu podporu a starostlivosť.

 

V službe v ktorej sa nachádzame, sa stávame my sami strategickým cieľom. A to nie len z pohľadu útoku zlého, ale aj z Božieho pohľadu. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že práca s ľuďmi je jedna z najnáročnejších. Často v nej utŕžime mnohé rany, prejdeme sklamaniami, zažijeme odmietnutie.

 

Práve preto, že sme tými, ktorí ľudí vedú, nepriateľ sa snaží viac o to, aby sme sa skôr stretli tvárou v tvár s týmito ťažkosťami. Vie, že keď odstaví nás (lídrov), zastaví aj tých, ktorých vedieme. Avšak nesmieme zabúdať, že to platí aj naopak! Boh nás považuje za dôležitých a rozhodne nechce, aby sme sa cítili len ako niekto, kto je použitý ním na dosiahnutie istého cieľa. Chce nám poskytnúť adekvátnu pomoc v boji, ale aj „terapiu" a zotavenie z bojov. Takisto nás chce naučiť počuť svoj hlas a rozpoznať jeho cesty, aby sme zbytočne neplytvali časom a silami na veci, ktoré on nechce. Použijem dva príklady. Prvý je vojenský. Vojaci v prvých líniách, obzvlášť výsadkári, nosili zo sebou a vo svojom výstroji minimum vecí. Len to najnutnejšie na prežitie. Nôž od bajonetu v topánke, náboje na opasku, ako kompas používali špeciálne upravenú pracku na opasku a na varenie nemali žiadny „ešus", ale používali vlastnú prilbu. Čím menej toho museli niesť, tým sa zvyšovala ich šanca na prežitie a splnenie bojových úloh. Druhý príklad je vinohradnícky, ten používal aj Ježiš. Dobrý vinohradník neorezáva vinič len tak ako sa mu páči. Ale orezáva ho preto, aby rástol správnym smerom, aby ho zbavil zbytočných výhonkov, ktoré by zbytočne odoberali energiu. A dokonca odlamuje aj niektoré malé plody a to kvôli tomu, aby ich nebolo zbytočne veľa, pretože ak by to neurobil, plody - hrozno, by boli malé.

 

Väčšina z nás tieto všetky veci vo svojich životoch zaiste zažíva a niekedy si ich uvedomujeme a niekedy nie. Verím, že táto konferencia nám všetkým pomôže ako sa vyrovnať s náročnými vecami v službe a ako sa nechať Bohom viesť, aby sme prinášali ovocie a aby naše ovocie zostalo.

 

http://www.martindom.sk/index.php?id=33&type=md_main_menu&t=33