Ako vyzerá jeden deň na synode

Nálada je vecná a pokojná, nezaznel jediný zvýšený hlas či polemický tón

Na svete neexistuje žiadna iná organizácia, ktorá by dokázala zhromaždiť skupinu s takou ohromujúcou kultúrnou a geografickou rozmanitosťou.

Nálada je vecná a pokojná, nezaznel jediný zvýšený hlas či polemický tón

Biskup Robert Barron na synode v Ríme. Foto: wordonfire.org

Ako niektorí z vás asi vedia, posledné tri týždne som v Ríme ako delegát na synode o synodalite. Možno ste tiež čítali o tom, že v záujme zabezpečenia dôvernosti rokovania požiadal pápež František všetkých členov synody, aby sa zdržali zverejňovania toho, o čom sa diskutuje.

Nebudem teda poskytovať žiadne šťavnaté dôverné informácie. Napadlo mi však, že by vás mohlo zaujímať, ako vyzerá bežný deň na synode a aká je celková atmosféra.

Spolu s väčšinou ostatných amerických delegátov bývam v Severoamerickom kolégiu, ktoré sa nachádza na vrchu Janiculus, asi pätnásť minút chôdze od Baziliky svätého Petra. Začíname tichou svätou omšou v malej kaplnke o siedmej hodine ráno a potom sa po rýchlych raňajkách presúvame autobusom do Auly Pavla VI., kde sa koná synoda.

Nepochybne ste už videli fotografie alebo videá z tohto miesta, pretože práve tu sa v chladnejších mesiacoch roka konajú pápežove generálne audiencie. Prvých asi päťdesiat radov stoličiek vypratali, aby sa uvoľnil priestor pre tridsaťšesť okrúhlych stolov, za ktorými sedia delegáti.

Vedenie synody – vrátane samotného pápeža, ak sa môže zúčastniť – sa nachádza pri okrúhlom stole na mierne vyvýšenom pódiu v prednej časti miestnosti.

Päťminútový príspevok, diskusia a vystúpenie v pléne

Synodálny deň sa začína modlitbou – v taliančine, španielčine, angličtine alebo vo francúzštine – a pokračuje zvolávaním a úvodným slovom generálneho sekretára synody kardinála Grecha o práci v daný deň.

V centre našej pozornosti je takzvaný Instrumentum laboris (Pracovný dokument), ktorý je výberom z dvoch rokov prípravných konzultácií po celom svete. Vo svojich malých skupinách uvažujeme o jednotlivých častiach Instrumenta pod vedením moderátora, ktorý pomerne prísne riadi celý proces.

Od každého človeka pri stole sa očakáva, že ponúkne pripravený päťminútový príspevok, a potom v druhom kole diskusie môže každý reagovať na to, čo povedali ostatní. Na záver tohto zdĺhavého (a, úprimne povedané, niekedy namáhavého) podujatia skupina zostaví trojminútové zhrnutie hlavných bodov zhody a rozporu. Následne sa každá skupina postupne podelí o tieto zhrnutia s plénom.

Po skončení týchto správ môžu všetci delegáti požiadať o čas na takzvané voľné vystúpenia. Hoci sú v zásade obmedzené na tri minúty, rečníci tento limit často prekračujú a dni, keď musíme v pléne počúvať jedno vystúpenie za druhým, sú, priznávam, dosť únavné.

Rôznosť prostredí a názorov

Čas, ktorý trávime v malých skupinkách, je najpríjemnejší najmä preto, že nám umožňuje spoznať sa navzájom – a pochádzame z úžasne rôznorodých prostredí. V štyroch skupinách, v ktorých som sa doteraz zúčastnil, som sa stretol s biskupmi z Libérie, Hongkongu, Filipín, Turecka, Nemecka a Litvy, ako aj s laickými delegátmi z Austrálie, Kanady, Írska a Libanonu.

Jednoducho si myslím, že na svete neexistuje žiadna iná organizácia, ktorá by dokázala zhromaždiť skupinu s takou ohromujúcou kultúrnou a geografickou rozmanitosťou. Byť súčasťou týchto skupín dokazuje, že Ježišov príkaz ísť na kraj sveta a hlásať evanjelium bol napriek všetkým predpokladom a očakávaniam splnený.

Mal by som povedať pár slov o technológii, ktorá fungovala dosť pôsobivo a predstavuje výrazné zlepšenie oproti tomu, čo bolo k dispozícii na predchádzajúcich synodách. K dispozícii je, samozrejme, simultánne tlmočenie prostredníctvom náhlavných súprav, ale pri každom stole sú aj kamery, ktoré sa môžu otáčať do polohy, aby vysielali prejav daného jednotlivca pre celé zhromaždenie.

Všetko to prebehlo takmer bez problémov, veľkou výnimkou bolo, keď si ma systém pomýlil s mojou menovkyňou, sestrou Mary Theresou Barronovou z Írska!

Rozhovory počas prestávok

Dni sú veľmi dlhé, začínajú sa o 8.45 a končia o 19.15 – a pracujeme od pondelka do soboty. Takmer každý, s kým som sa rozprával, nie je z tohto rozvrhu nadšený a túži si trochu oddýchnuť, keď sa budúci rok opäť zídeme.

Záchranou sú prestávky na kávu: dopoludňajšie sedenie s cappuccinom a popoludňajšie s espressom. Počas týchto neformálnych chvíľ sa rozprávame, trochu sa sťažujeme, rozprávame si príbehy a niekedy vedieme aj veľmi vážne rozhovory.

Veľmi zriedkavo sa po nejakom vystúpení ozve potlesk, ale zvyčajne sa každý prejav stretne s úctivým tichom.

Počas prestávok som sa venoval, aby som spomenul aspoň niektorých, viedenskému kardinálovi Christophovi Schönbornovi, arcibiskupovi Anthonymu Fisherovi zo Sydney, kardinálovi Michaelovi Czernému, vedúcemu vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, kardinálovi Oswaldovi Graciasovi z Bombaja (India), kardinálovi Walterovi Kasperovi, teológovi, ktorého som so záujmom čítal, keď som bol seminaristom, a kardinálovi Gerhardovi Müllerovi, bývalému vedúcemu vatikánskej Kongregácie pre náuku viery.

Celkovú náladu synody by som opísal ako vecnú a pokojnú. Diskutuje sa o dôležitých a kontroverzných otázkach a je úplne jasné, že nie všetci majú rovnaký názor, ale nepočul som jediný zvýšený hlas alebo polemický tón. Veľmi zriedkavo sa po nejakom vystúpení ozve potlesk, ale zvyčajne sa každý prejav stretne s úctivým tichom.

Na konci pracovného dňa sa buď vraciam do Severoamerického kolégia na večeru, alebo, čo je trochu typickejšie, idem s priateľmi a kolegami do rímskej reštaurácie. Keďže večera v Ríme sa začína o 19.30 alebo 20.00, do svojej izby sa vraciam až okolo 21.30, vtedy som už dosť vyčerpaný.

Ako nepochybne vidíte, celá synoda je trochu náročná a, úprimne povedané, už sa neviem dočkať, keď sa dostanem domov. Ale je to aj fascinujúce, dokonca niekedy vzrušujúce. A o rok sa vrátim na druhé kolo.

Prosím, pamätajte na nás všetkých účastníkov synody vo svojich modlitbách.

Pôvodný text: A Day at the Synod. Uverejnené v spolupráci s Word on Fire, preložil Lukáš Obšitník.

https://svetkrestanstva.postoj.sk/140384/celkova-nalada-na-synode-je-vecna-a-pokojna