Téma: Líder ako terč
Odmietnutie, vyhorenie, orezávanie

V každej vojne vždy existovali isté strategické ciele. Pre nepriateľa boli takéto ciele dôležité z toho dôvodu, že ak sa mu podarilo zasiahnuť, alebo obsadiť takýto cieľ, získal istú výhodu v boji, alebo dokonca mohol zvíťaziť v bitke, prípadne dokonca v celej vojne. Na druhej strane si takého strategické ciele vyžadovali špeciálny režim a ochranu. A to práve z dôvodu, že pre tú druhú stranu bolo veľmi dôležité udržať ich, pretože poskytovali niečo čo bolo pre nastávajúci boj výhodou. A tak sa stávalo, že práve na takéto ciele bolo vedených viac útokov ako na iné, ale takisto dostávali i väčšiu podporu a starostlivosť.

V službe v ktorej sa nachádzame, sa stávame my sami strategickým cieľom. A to nie len z pohľadu útoku zlého, ale aj z Božieho pohľadu. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že práca s ľuďmi je jedna z najnáročnejších. Často v nej utŕžime mnohé rany, prejdeme sklamaniami, zažijeme odmietnutie.

Práve preto, že sme tými, ktorí ľudí vedú, nepriateľ sa snaží viac o to, aby sme sa skôr stretli tvárou v tvár s týmito ťažkosťami. Vie, že keď odstaví nás (lídrov), zastaví aj tých, ktorých vedieme. Avšak nesmieme zabúdať, že to platí aj naopak! Boh nás považuje za dôležitých a rozhodne nechce, aby sme sa cítili len ako niekto, kto je použitý ním na dosiahnutie istého cieľa. Chce nám poskytnúť adekvátnu pomoc v boji, ale aj „terapiu" a zotavenie z bojov. Takisto nás chce naučiť počuť svoj hlas a rozpoznať jeho cesty, aby sme zbytočne neplytvali časom a silami na veci, ktoré on nechce. Použijem dva príklady. Prvý je vojenský. Vojaci v prvých líniách, obzvlášť výsadkári, nosili zo sebou a vo svojom výstroji minimum vecí. Len to najnutnejšie na prežitie. Nôž od bajonetu v topánke, náboje na opasku, ako kompas používali špeciálne upravenú pracku na opasku a na varenie nemali žiadny „ešus", ale používali vlastnú prilbu. Čím menej toho museli niesť, tým sa zvyšovala ich šanca na prežitie a splnenie bojových úloh. Druhý príklad je vinohradnícky, ten používal aj Ježiš. Dobrý vinohradník neorezáva vinič len tak ako sa mu páči. Ale orezáva ho preto, aby rástol správnym smerom, aby ho zbavil zbytočných výhonkov, ktoré by zbytočne odoberali energiu. A dokonca odlamuje aj niektoré malé plody a to kvôli tomu, aby ich nebolo zbytočne veľa, pretože ak by to neurobil, plody - hrozno, by boli malé.

Väčšina z nás tieto všetky veci vo svojich životoch zaiste zažíva a niekedy si ich uvedomujeme a niekedy nie. Verím, že táto konferencia nám všetkým pomôže ako sa vyrovnať s náročnými vecami v službe a ako sa nechať Bohom viesť, aby sme prinášali ovocie a aby naše ovocie zostalo.

http://www.martindom.sk/index.php?id=33&type=md_main_menu&t=33