„Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby“ (Mk 5,21-43).
V rozprávaní o vzkriesení dcéry predstaveného synagógy a uzdravení ženy trpiacej na krvotok chce evanjelista vyjadriť situáciu izraelského ľudu. Ľudia, ktorí žijú pod zákonom, sú mŕtvi a ľudia, ktorých zákon vylučuje, žijú v situácii nečistoty, ktorú predstavuje žena trpiaca na krvotok.  Tieto dve epizódy spája číslo „dvanásť“, ktoré vyjadruje koľko rokov je žena chorá a vek dcéry predstaveného synagógy. Číslo „dvanásť“ je číslo, ktoré predstavuje dvanásť kmeňov Izraela, preto predstavuje celý ľud Izraela. Potom je to slovo „dcéra“, ktoré Ježiš používa pre uzdravenú ženu a zároveň označuje dcéru predstaveného synagógy. V oboch situáciách uzdravenie, ako aj obnova života sú dôsledkom porušenia zákona. Ježiš sa dotkne, vezme za ruku mŕtvolu malého dievčatka - Kniha Levitikus zakazuje dotýkať sa mŕtvoly – a dievča sa vráti k životu; žena podľa Knihy Levitikus, podľa Božieho slova, sa dopúšťa previnenia tým, že sa dotýka Ježiša.  Porušuje tak náboženské prikázanie;  čo je však v očiach náboženstva priestupok a svätokrádež, Ježiš nazýva gestom viery.  Boh nedáva seba ako odmenu za dobré správanie, ale ako dar. Odmena závisí od zásluh obmeneného, ​​dar od štedrosti darcu. Preto sa nikto nemôže cítiť vylúčený od Boha. A nielen to. Ježiš neposiela uzdavenú ženu do chrámu, aby obetovala dva holuby, ako to vyžaduje zákon, ale hovorí: „Choď v pokoji“, choď za šťastím.  Začala sa nová éra, keď človek už nemusí Bohu obetovať, ale musí prijať Boha, ktorý sa mu dáva, aby bol jeho život plný a šťastný.

Rastislav Crescenzio Dvorovy