Keď sa tínedžeri pýtajú Nepotrebujú kázanie, ale vypočuť a vyrušiť otázkami
Nadiktované odpovede na tínedžerov fungovať nebudú. Potrebujú vzťah a podnety, ktoré v nich budú pôsobiť.
Pápež sa rozpráva s mladými ľuďmi v dokumente Disney+ Pápež: Odpovede. Zdroj: Disneyplus.com
Dokument z roku 2023 Pápež: Odpovede ponúka obraz, ktorý by bol pred niekoľkými desiatkami rokov asi nepredstaviteľný.
Svätý Otec František je vo filme dostupnom na Disney+ obklopený mladými ľuďmi, ktorých réžia namixovala veľmi dômyselne. Dídžej ateista, nebinárna osoba, bývalá rehoľná sestra, ktorá dnes žije s priateľkou a už sa nepovažuje za veriacu, katolícka feministka, žena, ktorá predáva svoje erotické fotky, či mladík v detstve zneužívaný kňazom.
Len jedna dievčina je katolíčka, ktorá učenie cirkvi obhajuje v debate vari vehementnejšie ako samotný pápež.
Žiadny protokol, žiadna servítka. Mladí sa s hlavou cirkvi stretávajú v priestore mimo Vatikánu, zvítajú sa s ním ako so starým známym, oblečení sú v šortkách, šiltovkách a crop topoch. O témach, ktoré ich zaujímajú či trápia, sa s hlavou Katolíckej cirkvi bavia úplne otvorene.
Viac ako to, čo pápež na otázky odpovedal či neodpovedal, prekvapuje, že do takéhoto formátu bol ochotný vôbec ísť a že ho ustál. Z debaty v neľahkom zložení vychádza ako pápež, ktorý nedvíha obočie, pretože ho realita nezaskočí. On ju pozná. A navyše, nepresviedča.
Aj keď povie, čo si myslí. Prijíma však mladých ľudí s tým, čo pred neho prinášajú, a znesie to. Viacerí pred ním plačú, keď hovoria o svojich ťažkostiach, on ich v tom povzbudzuje, miestami sám vyzerá, že mu je do plaču.
Zákaz pochybovania
Tínedžeri boli vždy kritickí voči autoritám a systému. Na rozdiel od svojich predchodcov dnešná generácia zažila demokratickejšiu výchovu plus vyrastá v internetovej dobe, takže je od mladého veku konfrontovaná aj s opačnými názormi, než ktoré jej boli vštepované odmala. O to ťažšie tak prijme názory autorít len preto, lebo je to oficiálne učenie či pravidlo. So svojimi názormi sa dnes mladí navyše netaja, mnohí sú ochotní verejne ich prezentovať.
Mamu prváka na cirkevnom gymnáziu Kaju Kováčovú nahnevalo, keď jej syn dostal z náboženstva zlú známku preto, lebo sa pýtal. Na náboženstvo podľa rehoľnej sestry, ktorá ho učí, vraj nepatria pochybnosti.
„Je veľmi zarážajúce, ak na hodine náboženstva namiesto dialógu či otázok podnecujúcich premýšľanie na ním položené otázky o viere dostane študent odpoveď, že na hodine náboženstva sa nemá čo pochybovačne pýtať,“ hovorí o svojej skúsenosti pre Postoj.
Podľa Kováčovej je pritom práve tínedžerský vek perfektný na to, aby sme deti sprevádzali a pomohli im tak prejsť cez určité vývojové štádium viery.
„Niekedy sme možno my dospelí oklieštení strachom, aby sme odovzdali deťom aj vieru čo najlepšie, ale nevedomky na ne vytvárame tlak, lebo by sme chceli, aby veci pochopili hneď. To však nie je možné, chýba tam osobná skúsenosť, kroky po vlastnej ceste... V komunikácii preto často dochádza ku skratkám: veci sú takto a takto, koniec debaty, bodka,“ uvažuje mama tínedžera.
Ilustračné foto: Shutterstock
Odovzdávanie viery podľa nej nie je možné, ak si budeme zatvárať oči pred realitou, v ktorej mladí žijú. „Práve naopak, prijatie detí s ich problémami znamená prinášať vieru tam, kde sa práve nachádzajú. Veď aj Boh sám túži byť súčasťou každej oblasti nášho života,“ uzatvára.
Salezián Marián Husár považuje za dôležité, aby mladí zažili, že ich niekto počúva a vníma ich názory. Keď si tínedžer v úprimnosti či až v „mladíckej drzosti“ povie svoje a narazí na neprijatie či odsúdenie, uzavrie sa, upozorňuje kňaz.
„Treba ich nechať, nech sa vyrozprávajú, a ponoriť sa do toho, čo prežívajú, prečo rozmýšľajú tak, ako rozmýšľajú, čo je za tým. A potom ich v tom sprevádzať. Keď prídu s negatívnymi postojmi voči kresťanstvu či voči názorom, ktoré hlása, treba sa pýtať, z čoho to vychádza,“ radí správca farnosti na bratislavskej Miletičke.
Mladých treba sprevádzať a učiť ich kriticky rozlišovať, odkiaľ pochádzajú informácie, ktoré ich ovplyvnili. „Treba ich učiť skúmať paletu všetkých postojov, názorov, ktoré nás obklopujú. Objavovať, rozlišovať, potom môžem v úprimnosti hľadať,“ dopĺňa.
Tínedžeri potrebujú zdôvodniť, prečo cirkev učí tak, ako učí, aj podľa skúsenosti Ľubice Nogovej, ktorá v školách prednáša o témach z oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy. „Osobne vnímam, že na to, aby dieťa prijalo učenie cirkvi len preto, že je to učenie cirkvi, musí mať milosť od Boha,“ hovorí pre Postoj a dodáva, že sama radšej argumentuje faktmi a skúsenosťami.
„Vnímam to tak, že nie sú otvorení hľadaniu pravdy. Väčšinou sú uspokojení, že majú ,svoju pravdu‘, svoj systém hodnôt, ktorý im funguje a prináša komfort.“
Podobne ako Husár, aj ona poukazuje na to, že mladých treba počúvať. „Prijať ich aj s ,chlpmi‘ a dať im dobré otázky, ktoré ich môžu aj riadne vyrušiť, ale ukazujú na pravdu,“ opisuje svoj prístup Nogová z katechetického úradu Bratislavskej arcidiecézy.
„V našom programe je základ, že chceme žiakom ukázať, akú krásu, aké perly majú v sebe. A z toho vyplýva aj celý prístup. Sami majú v sebe dobro a sú k nemu prirodzene ťahaní, len nie všetky ich zdroje sú prístupné v atraktívnej forme,“ dopĺňa.
Učiteľ Štefan Murárik z piaristického gymnázia v Nitre má pri vyučovaní náboženstva nastavené tri veličiny. „Študentom poviem: prvá veličina je váš svet, druhá veličina je môj svet a tretia veličina je učenie Katolíckej cirkvi.
Ja budem rešpektovať vaše názory či postoje, očakávam, že budete rešpektovať vy moje a že budeme rešpektovať učenie cirkvi. Teda nemusíme s ním súhlasiť, dôležité je, že mu rozumieme a poznáme ho do dôsledkov,“ opisuje Murárik svoj model, ktorý podľa neho poskytuje dobrý priestor na diskusiu.
Spomína nedávny príklad z vyučovania, keď študenti argumentovali, že masturbácia je zdravá, lebo je prevenciou rakoviny. „Niekde si to prečítali, prijali to a podľa toho konajú. Keď im otvoríte relevantné kategórie na uvažovanie o masturbácii ako sebaúcta, sexualita, vzťah, dokážu zrazu objaviť, čo si o téme naozaj myslia. Svedomie im väčšinou funguje správne,“ hovorí stredoškolský učiteľ.
Na základe svojich skúseností tvrdí, že mladí nevedia vo všeobecnosti veľmi debatovať a ich argumentácia je postavená na jednom-dvoch názoroch, ktoré niekde počuli a páčili sa im.
„Vnímam to tak, že nie sú otvorení hľadaniu pravdy. Väčšinou sú uspokojení, že majú ,svoju pravdu‘, svoj systém hodnôt, ktorý im funguje a prináša komfort. Nevstupujú teda často do konfrontácie, lebo majú zvnútornenú predstavu sveta – ty máš svoju pravdu, ja mám svoju a tak je to dobre, keď sa budeme tolerovať,“ uviedol.
Dodáva však, že od nikoho nechce, aby menil svoj názor. „Zmena hodnôt či postojov je podľa mňa vnútorný proces a nemôže byť nanútený. Deje sa v dialógu s vlastným vnútrom. Keď niekto uzná nejakú ,pravdu‘, má sa to diať slobodne v intimite vnútorného rozlišovania. Všetky debaty sú iba impulzy, podnety,“ objasňuje Murárik.
Čo formuje postoje
Najväčší vplyv na postoje mladých majú podľa ľudí, ktorých sme k téme oslovili, sociálne siete, filmy, hudba a prostredie rodiny, z ktorej pochádzajú. „Kdesi pod názormi prevzatými od rovesníckych skupín, zo sociálnych sietí či z kultúry sú ešte postoje a názory, ktoré si berú z rodiny – k tým sa neskôr v živote vracajú,“ hovorí Murárik.
Podľa Nogovej mladých vo formovaní názorov v oblasti vzťahov a sexuality ovplyvňuje to, aké zažili vzory správania doma.
Americká autorka Hillary Morgan Ferrer vo svojej knihe Mama Bear Apologetics (voľný preklad Apologetika mám medvedíc) ponúka rodičom argumenty proti názorom, ktoré v spoločnosti prevládajú a sú v rozpore s kresťanstvom, tzv. kultúrnym klamstvám. Naše deti sú im dnes vystavené v oveľa väčšej miere, než to bolo v prípade generácií pred nimi, a v podstatne mladšom veku.
Ako dôkaz silnejúceho tlaku spoločnosti, ktorá nie je naklonená kresťanstvu, Ferrer uvádza štatistiky stále narastajúceho „exodu“ mladých ľudí z kresťanských cirkví počas strednej či vysokej školy. Rodič má preto byť pripravený, že tieto spochybnenia prídu, a pripravovať seba aj deti na ich stret s rôznymi pohľadmi. Ako?
Ferrer vedie rodičov k tomu, aby deti učili odmala aplikovať biblické pravdy na bežné životné situácie a pripravovať tak pôdu ich srdca, aby sa do nej tak ľahko nezasiali idey, s ktorými sa budú denne stretávať medzi spolužiakmi, v kultúre či na internete.
Ilustračné foto: Postoj/Adam Rábara
„Nechceme, aby naše deti žili v strachu, ale aby dokázali rozlišovať. Chceme, aby dokázali vidieť Krista v umení, vo filmoch, vo vede, v histórii, v hudbe, lebo on je Pán všetkého. Ale nechceme, aby predpokladali, že všetko, s čím sa stretávajú v umení, vo filmoch, vo vede, v histórii alebo v hudbe, hovorí jeho pravdu,“ vysvetľuje autorka v spomínanej knihe.
Pri debate s tínedžermi a mladými ľuďmi o otázkach viery sa treba podľa saleziána Mariána Husára upriamiť na krásu, ktorú nám ponúka a ktorá vychádza zo vzťahu.
„Tá krása spočíva v stretnutí s tým, ktorý nás má rád a túži nás sprevádzať životom. A on nie je v prvom rade morálka, dogmy, ale vzťah,“ hovorí kňaz. Do svojho sveta nás tínedžeri pustia, len ak pocítia dôveru, že budú prijatí bez odsúdenia či kritiky.
Svätý Otec František v dokumente Pápež: Odpovede v tejto téme inšpiruje svojím prístupom – prijať mladých, vypočuť ich, snažiť sa ich pochopiť a nebáť sa ich otázok. Až následne sa otvára priestor na formovanie postojov.
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.