Synoda mladých rehoľných sestier

Rozhovor so Simonou Boldriniovou, ASCJ

Autori tohto rozhovoru zažili „úžasné dobrodružstvo“v službe charizmám, keďže sprevádzali generálnu radu Apoštoliek Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ženskú kongregáciu s takmer tisíc sestrami, pôsobiacu v 14 krajinách Európy, Afriky a Ameriky. Zakladateľka Clelia Merloniová, narodená 10. marca 1861 vo Forlì, dala život tomuto inštitútu 30. mája 1894 vo Viareggio a svojim „dcéram“ odovzdala špecifické poslanie: majú byť apoštolkami lásky Ježišovho Srdca – majú milovať Ježišovo Srdce a tým, že budú prinášať jeho nehu, majú v ľuďoch vzbudiť lásku k Ježišovmu Srdcu.

Clelia Merloniová bola blahorečená v Ríme 3. novembra 2018 a v súčasnosti prebieha proces jej svätorečenia.

Apoštolky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v synodálnom duchu Generálna predstavená Miriam Cunha Sobrinhová sa nechala inšpirovať slovami pápeža Františka, ktorý sa pri 50. výročí ustanovenia Synody biskupov pápežom sv. Pavlom VI. vyjadril, že synodalita je „cesta, ktorú Boh očakáva od Cirkvi tretieho tisícročia“. Synodalita – zdôraznil František –„je konštitutívnym rozmerom Cirkvi“.1 Z tohto dôvodu sa Matka Miriam rozhodla so všetkými sestrami vydať na cestu synodality, počnúc tými najmladšími (do 45 rokov).

V decembri 2021 ich zvolala s cieľom ponúknuť im zážitok spoločného kráčania, vzájomného počúvania sa, uvažovania o budúcnosti ich povolania a poslania. Ich návrhy boli zozbierané a prednesené na generálnej kapitule v júli 2022.

Požiadali sme teda sestru Simonu Boldriniovú,2 aby nám povedala niečo o svojich skúsenostiach z tejto cesty.

Sestra Simona, na konci vašej synody mladých rehoľných sestier ste nám povedali, že ste zažili osobitný aspekt autority – schopnosť počúvať a osvetliť poslušnosť novými perspektívami.

Návrh Matky Miriam zúčastniť sa na synode mladých Apoštoliek Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ma veľmi prekvapil: obdivovala som jej túžbu kráčať s Cirkvou, tým že nenechala nevypočuté jediné slovo pápeža Františka, a zároveň odvahu (paréziu), s akou sa rozhodla vydať po novej ceste, po ktorej ešte nikto nešiel, nechávajúc sa viesť výlučne Duchom Svätým. Okrem toho ma hlboko oslovila skutočnosť, že na synodálnom kráčaní myslela v prvom rade na nás, mladé sestry, chcela si vypočuť naše túžby a sny, naše obavy a sklamania, naše nápady a našu kreativitu.

Zo skúseností získaných v mojom inštitúte som sa naučila, že tí, ktorí majú vykonávať nejakú službu autority v Cirkvi, sú v prvom rade povolaní počúvať: počúvať Boha, ktorý k nám hovorí aj prostredníctvom ľudí, ktorí žijú vedľa nás, a taktiež aj cez konkrétne situácie, v ktorých sa nachádzame. Len vzájomným počúvaním možno vytvoriť spoločenstvo.

V dnešnom zasvätenom živote, medzi ubúdaním nových povolaní, zvyšovaním veku členiek a výzvami epochálnych zmien, ktoré zažívame, riskujeme, že sa necháme odradiť ťažkosťami, až stratíme radosť z príslušnosti ku Kristovi a nadšenie a vášeň pre misiu. V tomto kontexte sa nám videl návrh Matky Miriam ako svetlo nádeje!

Ako ste sa pripravovali na spoločné prežívanie synodálneho podujatia?

Boli sme pozvané predovšetkým načúvať Božiemu slovu, jedinému zdroju novosti pre náš život, a zamyslieť sa nad úlohou Ducha Svätého. Je to on, kto pôsobí jako protagonista dejín spásy tým, že posväcuje mužov a ženy, aby prinášali chudobným „radostnú zvesť“, „obviazali zlomené srdcia“ a potešovali tých, ktorí boli „prebodnutí“ utrpením a bolesťou.

Meditovali sme najmä nad evanjeliovým úryvkom navštívenia, v ktorom vystupujú postavy dvoch mimoriadnych žien a ktoré istým spôsobom predstavujú dva póly medzigeneračného dialógu v rámci našich komunít.

Mária symbolizuje mladú, nadšenú, tvorivú zasvätenú ženu, pripravenú slúžiť a s radosťou niesť vo svojom „lone“ radostnú zvesť o Božej láske a nežnosti ku všetkým.

Je pozorná k potrebám „príbuznej Alžbety“, teda svojej staršej sestry, a k potrebám ľudstva; je schopná uvedomiť si, že v Alžbete

¨Boh splnil svoj sľub, pretože preňho nie je nič nemožné. Mária predstavuje mládež zasväteného života, vždy pripravenú vydať sa na cestu a prinášať Ježiša: je vzorom zasvätenej evanjelizujúcej ženy.

Alžbeta predstavuje staršiu a vernú zasvätenú ženu, ktorá žila, očakávajúc naplnenie Pánovho prisľúbenia. Alžbetino čakanie sa stáva plodným, pretože napriek svojmu veku víta nový život vo svojom lone. Jej čakanie nás učí, že čas patrí Pánovi a nie nám: on dosahuje „veľké veci“, keď sme v postoji očúvania a plnej dostupnosti. Alžbeta dokázala rozpoznať Božiu prítomnosť v Márii, privítať ju a poďakovať jej.

Synode predchádzala dlhá prípravná fáza, počas ktorej sme uvažovali o niektorých témach, ktoré sme považovali za zásadné pre náš rehoľný život dneška a ktoré sme si zvolili ako zásadné body na prerokovanie na synode. Pri každej zvolenej téme sme mali možnosť diskutovať s odborníkmi a priamymi svedkami, ktorí nám pomohli prehĺbiť danú tému, čo vzbudilo ďalšie otázky a úvahy.

„Počúvať správy o Bohu po stopách Matky Clélie“ je motto, ktoré ste si zvolili pre synodu a vy, mladé sestry, ste túto skúsenosť definovali ako harmóniu rôznych hlasov v procese, ktorý bol pre každú z vás prechodom od „ja“ k „my“. Môžete nám povedať o tom, ako ste to prežívali?

Synoda sa pre mňa začala s veľkými očakávaniami: bola som naozaj nadšená, že som spoznala toľko sestier z celého sveta, ktoré žijú charizmu Matky Clelie Merloniovej podobne ako ja, a že som sa s nimi mohla podeliť o sny a nádeje týkajúce sa našej budúcnosti.

Matka Miriam v úvodnom posolstve uviedla: „Na tomto synodálnom procese nech sa každá z vás cíti povolaná ‚naladiť sa a hrať‘ na svojom vlastnom nástroji, aby ste vyjadrili nielen to najlepšie zo seba, ale tiež a predovšetkým aby ste spolupôsobili a harmonizovali sa so všetkými ostatnými a nechali sa viesť jediným naším ‚Učiteľom‘ – Duchom Svätým!“ Bolo nám jasné, že nevyhnutnou podmienkou vstupu do dialógu je začať od vlastnej osobnej identity: synodálna práca znamenala vyjadriť našu jedinečnosť a prežívať ju s druhými a tak objaviť nádheru rozmanitosti.

Meditácia o Božom slove a konkrétne otázky, ktoré nám Matka Miriam položila, ma okamžite povzbudili cítiť sa osobne „pozvaná“ a vyzvaná, aby som si znovu uvedomila svoje poslanie a svoju identitu jako ženy i ako zasvätenej osoby: „Kto som? Kam idem? Som teraz spokojná a šťastná so svojím životom?“ Okrem toho mi to pomohlo znovu získať povedomie o svojej jedinečnosti ako človeka, o svojich limitoch a pádoch, ale aj o schopnostiach a snoch, ktoré mi dal Boh a ktoré tvoria moju úlohu vo svete, Boží plán, ktorý sa chce uskutočniť v mojom živote.

Pápež František učí, že „v dynamike synody sa odlišnosti prejavujú a vyhladzujú, až kým sa nedosiahne harmónia, ktorá si nevyžaduje vymazanie všetkých rozdielov. To je to, čo sa deje v hudbe: so siedmimi rôznymi hudobnými tónmi a ich vzostupmi a pádmi sa vytvorí veľká symfónia, ktorá dokáže zladiť osobitosti každého z nich. V tom spočíva jej krása: výsledná harmónia môže byť zložitá, bohatá a nečakaná. V Cirkvi je to Duch Svätý, kto určuje túto harmóniu“.3

Následne som vďaka počúvaniu Ducha Svätého v modlitbe a dialógu medzi nami s úžasom zistila, že charizma Matky Clelie je stále živá v mojom srdci a v srdciach mojich sestier a prejavuje sa v každej z nás rôznymi spôsobmi a pohľadmi, v závislosti od nášho temperamentu a osobných darov. S vďakou som uvažovala o rozmanitosti medzi nami, ktorá sa mi zdala byť najväčšou devízou nášho inštitútu. Táto rozmanitosť sa na moje veľké prekvapenie spája v nádhernej jednote; bolo to zrejmé z toho, že naše rôzne návrhy odhaľovali tú istú túžbu žiť svoje povolanie s väčšou autentickosťou a jednoduchosťou: priniesť každému lúč nežnosti Ježišovho Srdca, aby ho bolo možné poznať a milovať.

Ďakujeme sestre Simone za jej svedectvo a končíme záverečnou, dôležitou poznámkou: deväť požiadaviek zo synody mladých sestier, ktoré boli predložené a prerokované na nasledujúcej generálnej kapitule ich kongregácie, boli jednohlasne schválené!

Pripravili Alberto Frassineti a Eva Gullová.

Ekklesía 3 – 2024/1, Veriť? V dnešnom svete?

https://nm.sk/ekklesia/