Proces pastorálnej supervízie

Vychádzajúc z chápania supervízie ako transformatívnej konverzácie medzi motiváciou, aktuálnou a potenciálnou praxou môžeme proces pastorálnej supervízie rozčleniť na 6 etáp, ktoré zabezpečujú to, aby supervízia smerovala vpred, poskytovala priateľský priestor, bola konkrétne zameraná, analyzovala danú situáciu alebo problém a bola efektívnou. Ide o nasledovné etapy:

• etapa bezpodmienečného prijatia a obsahu sa zameriava na priateľskú atmosféru, ktorá umožňuje transformatívne učenie. V tejto etape je pozornosť venovaná etickým rámcom, organizačnej kultúre, mikroprostrediu a kvalite medziľudských vzťahov,

• etapa zisťovania a zamerania je zacielená nielen nato, aby sa práca super vidovaného dostala do miestnosti, v ktorej je realizovaná supervízia, ale aj na identifikáciu impulzu, vďaka ktorému bude reflexia hodnotná,

• etapa skúmania a predstáv, v rámci ktorej môže super vidovaný vyskúšať svoje nápady a nové spôsoby práce,

• etapa sledovania a monitorovania je „neviditeľným“ momentom v reflexívnom cykle, ktorý prechádza celým supervíznym sedením,

• etapa premostenia a ustanovenia obsahuje pripomienky, ktoré sa objavujú v reflexii minulej práce v súčasnom období, aby super vidovaný vylepšil svoju prácu v budúcnosti. Premostenie predstavuje návrat super vidovaného späť do každodennej práce a ustanovenie pomenúva prvé kroky, ktoré majú byť zrealizované a budú viesť ku kvalitnejšej práci super vidovaného,

• etapa retrospektívy a uzatvárania zahŕňa procesy tzv. kreslenia pomyselnej čiary za konkrétnymi problémami, ktoré boli počas supervízneho stretnutia riešené. 61 Jasná štruktúra každého supervízneho stretnutia umožňuje všetkým zúčastneným stranám vedieť, čo sa od nich očakáva a stojí i v pozícii sprievodcu spoločným časom supervízora a super vidovaného. Supervízia funguje rovnako ako akákoľvek rozsiahla liturgická štruktúra, ktorá začína zhromaždením, pokračuje počúvaním Božieho slova, vyzýva na reakciu na toto slovo a končí vyslaním Božieho ľudu na misiu. Jasnosť štruktúry, teda začiatku, priebehu a ukončenia pomáha dosiahnuť cieľ liturgie, ktorým je oslávenie Boha a premena ľudstva. V podobnom duchu širšie orientovaná štruktúra pomáha formovať supervíziu, aby dosiahla svoj zámer – preskúmala minulú prax super vidovaného a formovala jeho budúcu prax. Proces pastorálnej supervízie, ktorý sme predstavili v texte prostredníctvom jednotlivých etáp, môžeme prirovnať k Ježišovmu rozhovoru s dvomi učeníkmi na ceste do Emausa,62 v ktorom načúva, o čom sa učeníci rozprávajú, neskôr rozširuje „ťažisko“ ich porozumenia a dal im možnosť vidieť situáciu z inej perspektívy, vďaka čomu sa vrátili späť do Jeruzalema obnovení novou silou a s nadhľadom.63

Prínosy pastorálnej supervízie

Perspektívy prínosov pastorálnej supervízie duchovnej praxe môžeme konštatovať, že pastorálna supervízia zlepšuje nielen kvalitu práce super vidovaných, ale zároveň umožňuje super vidovanému uvažovať o tom, ako dosiahnuť rovnováhu v rôznych oblastiach, pretože v kontexte supervízie je reflektovaná aj téma hraníc. Zdravá rovnováha pozostáva z času, ktorý venuje super vidovaný budovaniu vzťahu s inými spolupracovníkmi, rodinou, priateľmi. Zaraďujeme sem však aj iné aspekty, ako sú pracovný a rodinný život, hranice medzi domovom a službou, medzi administratívnymi úlohami, službou, pastoračnými povinnosťami, štúdiom a osobným blahom. Rovnováha vytvorená pastorálnou supervíziou zahŕňa vytvorenie času a priestoru na vlastnú spiritualitu, spojenie super vidovaného s Božou prítomnosťou a mocou, čo podporuje a umožňuje zdravú službu Božiemu ľudu.64 Supervízia ďalej umožňuje super vidovanému nadobudnúť pocit, že nie je sám a ostatní spolupracovníci rovnako ako on robia chyby, zažívajú pocity neistoty, nedostatočnosti alebo sa cítia stratení vo svojej praxi. Uznanie tejto skutočnosti počas pastorálnej supervízie posilňuje skutočnosť, že účastníci supervízie sú v tom spolu. Pravdivá reflexia praxe jednotlivých super vidovaných prináša oslobodenie do izolácie v kontexte ich pracovného života a obnovuje pocit príslušnosti k spoločenstvu, v rámci ktorého sa bežne vyskytujú aj chybné postupy a spôsoby práce. Supervízia poskytuje super vidovaným priestor, aby sa cítili uznaní nielen ako ľudské zdroje, ale aj ako ľudské bytosti. Hoci je pravda, že k teoretickému učeniu môže dôjsť individuálne, učenie, ktorého výsledkom je premena, si vyžaduje ľudský vzťah. To, čo vznikne v tomto vzťahu sa stáva prostriedkom na zmenu porozumenia človeka sebe samému i ostatným. Super vidovaní sú potom schopní vnímať a konštruovať svoju vlastnú identitu a spôsoby myslenia z inej, úplne novej perspektívy.65

Medzi prínosy môžeme zaradiť aj skutočnosť, že za účelom zlepšenia kvality práce super vidovaného predstavuje supervízia „zásah“ do praxe, a to tým, že podnecuje super vidovaného k tomu, aby sa hlbšie zamyslel a reflektoval svoju prax, vedel zdôvodniť prečo niečo robí tak ako to robí a nie inak, čím predchádza riziku „uviaznutia“ supervidovaného v rutinnej každodennej praxi.

Transformačná reflexia v priebehu supervízie pozýva super vidovaného do centra jeho vlastných pochybností, pričom úlohou supervízora nie je posudzovať a hodnotiť prácu super vidovaného, ale s úctivým postojom sa super vidovaného pýtať: „Čo ak?“66 V súčasnosti sa väčšina profesionálneho života odohráva v hlučnom, verejnom a stresujúcom prostredí. Práve supervízia v tejto súvislosti poskytuje bezpečný priestor, v ktorom sa do centra pozornosti dostáva osoba super vidovaného. Supervízia umožňuje super vidovanému znovu nadobudnúť potrebnú energiu, motiváciu, pracovné nasadenie, ktoré super vidovaný potrebuje, aby bol znovu schopný čeliť požiadavkám pracovného života. To znamená, že supervízia je starostlivosťou o povolanie super vidovaného.67 Môžeme konštatovať, že supervízia je pre pracovníkov v duchovnej službe bezpečným a dôverným priestorom, v rámci ktorého môžu super vidovaní reflektovať svoju prax a čo je dôležité diskutovať a zdieľať problematické aspekty svojej práce.

Reflexia a zdieľanie svojej vlastnej praxe so supervízorom či ďalšími super vidovanými môže super vidovaným otvárať nové možnosti a spôsoby práce, chráni ho pred syndrómom vyhorenia, podporuje proces neustáleho učenia sa supervidovaného a v neposlednom rade chráni samotných „zverencov“ z Božieho ľudu.

Záver

Poznatky, ktoré sme zosumarizovali a analyzovali v našom príspevku poukazujú na skutočnosť, že pastorálna supervízia má v činnosti a poslaní duchovných pracovníkov nenahraditeľné miesto. Aj keď sa predpokladá, že radcom, tešiteľom pracovníkov v duchovnej službe i Božieho ľudu je samotný Boh skrze Ducha Svätého je v tejto oblasti potrebná supervízia. Potrebu supervízie v oblasti cirkevného života môžeme nájsť v odkaze Apoštola Pavla v 1. epištole Tesaloničanom, ktorý v tejto súvislosti zdôrazňuje, že za účelom pripravenosti na príchod Pána Ježiša Krista má byť Boží ľud triezvy, obliecť si pancier viery a lásky a vziať si za prilbu nádej spasenia, pretože Boh nás stvoril s cieľom nadobudnutia spasenia skrze Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel za všetkých ľudí, aby každý človek s ním mohol žiť, a z tohto dôvodu je potrebné, aby sa jednotlivci z Božieho ľudu navzájom napomínali a vzdelávali.68 Práve tento od kaz nás môže viesť k zamysleniu sa nad tým, prečo pracovníci v službe církvi potrebujú supervíziu. Pravdou je, že aj pracovníci slúžiaci v tejto oblasti nie sú dokonalí a svoju prácu potrebujú reflektovať, zdieľať a diskutovať s iným spolupracovníkmi či skúsenejšími služobníkmi, aby ich práca dosahovala čo najlepšie výsledky, prinášala dobré ovocie a skrze tieto osoby bolo umožnené „zverencom“ lepšie spoznať Boha, plniť svoje životné poslanie a prijať požehnanie a zmenu v potrebných oblastiach života. Práca Božích služobníkov nie je jednoduchá a má vyššie ciele. Práve preto by mohla byť supervízia v tejto oblasti oporným bodom, ktorý pomáha jednotlivcom v duchovnej službe zvládnuť náročnejšie situácie, problémy či etické dilemy, v dôsledku ktorých môžu ľudia vyhľadať ich pomoc. Aj napriek poznaniu dobrých účinkov pastorálnej supervízie, je táto forma supervízie bežnou praxou predovšetkým v zahraničí.

V slovenskom a českom priestore je vo fáze konštruovania a aplikovania do praxe. Za prvopočiatky pastorálnej supervízie môžeme na území Slovenska69 považovať supervíziu, ktorá je realizovaná v organizáciách, ktoré vznikli za účelom poskytovania sociálnych služieb, ale sú zriadené cirkevnými organizáciami.70

Avšak účastníkmi supervízie nie sú prioritne pracovníci v duchovnej službe, ale pomáhajúci profesionáli ako, napr. sociálni pracovníci, opatrovatelia a pod.

Skutočnosť, že pastorálna supervízia nie je na našom území bežnou praxou, pripisujeme absencii teoretických i empirických poznatkov, týkajúcich sa tejto problematiky. Zahraničná literatúra zaoberajúca sa pastorálnou supervíziou je síce vo väčšine prípadov rámcovaná kontextom danej krajiny, ale môže byť podnetným pilierom tvoriacim základ pre rozvoj pastorálnej supervízie aj v podmienkach Slovenskej republiky a Českej republiky.

PhDr. Jana Vrťová

Katedra Teológie a Katechetiky

Pedagogická Fakulta Univerzita Mateja Bela

Ružová 13

974 01 Banská Bystrica

Teologický časopis, ROČNÍK XIX, 2021, ČÍSLO 2, str 37-


Pastoral Supervision

Supervision, as an integral part of most helping professions, also finds its application in the field of church life, within which we find pastoral supervision. In the church environment, however, supervision has different starting points and missions than supervision in „ordinary“ helping professions. In our paper, we deal with the analysis of pastoral supervision from the perspective of its specific features, focus, process and benefits for workers in spiritual service. A fundamental part of pastoral supervision is the focus on spiritual and religious contexts, which are the main feature distinguishing pastoral supervision from the supervision of „ordinary“ helping professions. However, even though these connections are not a necessity in the supervision of „ordinary“ helping professions, they can be beneficial and usable in other than pastoral supervision.

Key words: supervision, spirituality, religiosity, pastoral supervision, spiritual service, pastoral practice.

 

1 Virgil DAN, An Exhaustive View on Supervision in Social Work: History, Evolution, Current Trends. In: Revista de Asistenta Sociala, 16/2 (2017), s.149.

2 Alfred KADUSHIN – Daniel HARKNESS, Supervision in Social Work, New York, Columbia University Press, 2014.

3 Clifton Edward WATKINS, Celebrating Psychoanalytic Supervision: Considering a Century

of Seminal Contribution. In: The Psychoanalytic Review, 98/3 (2011), s. 401 – 418.

4 Norbert HUPPERTZ, Supervision: Analyse eines problematischen Kapitels der Sozialarbeit,

Luchterhand, Neuwied, 1975.

5 Jana LEVICKÁ, Historické kontexty supervízie v sociálnej práci so špecifickým zameraním na supervíziu v školskom prostredí. In: Ladislav VASKA – Jana VRŤOVÁ (eds.), Vedecké odpovede na aktuálne otázky supervízie v sociálnej práci. Zborník vedeckých štúdií, Banská Bystrica, Belianum, 2020, s. 8 – 22.

6 Pozri, napr. Jana VRŤOVÁ – Ladislav VASKA – Vladimír LABÁTH, Supervízia a jej podoby z pohľadu historických reflexií. In: Katarína ŠIŇANSKÁ – Františka PETRIKOVÁ (eds.)

Čo prinieslo sociálnej práci 100 rokov? Minulé a súčasné podoby sociálnej práce, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Košice, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020, s. 113 – 126.

7 Bližšie k rozvoju sociálnej práce na území Slovenskej republiky pozri, napr. Peter BRNULA –Ladislav VASKA, After the Divorce: Social Work in Slovakia Since the Peaceful Division of Czechoslovakia. In: Walter LORENZ –Zuzana HAVRDOVÁ – Oldřich MATOUŠEK (eds.), European Social Work After 1989 East-West Exchanges Between Universal Principles and Cultural Sensitivity, Switzerland, Springer, 2021, s. 51 – 64.

8 Malcolm PAYNE, Modern Social Work Theory, Hampshire, Palgrave Macmillan, 2005; Beáta BALOGOVÁ, Etablácia a profesionalizácia sociálnej práce v jej horizontálnej a vertikálnej línii. In: Beáta BALOGOVÁ – Michaela SKYBA – Denisa ŠOLTÉSOVÁ (eds.), Pregraduálna príprava sociálnych pracovníkov, pracovníčok a sociológov, sociologičiek a možnosti ich uplatnenia v praxi, Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, 2012, s. 10 – 28.

9 Pete DOREY, Charity Organisation Society. In: Mehmet ODEKON (ed.) The SAGE Encyclopedia of World Poverty. Thousand Oaks, SAGE Publications, 2015, s. 196 – 198.

10 Zuzana HAVRDOVÁ, Supervize. In: Oldřich MATOUŠEK et al. Encyklopedie sociální práce, Praha, Portál, 2013, s. 514 – 516.

11 Peter HAWKINS – Robin SHOHET, Supervision in Helping Professions, England, Berkshire, Open University Press, 2012, s. 16.

12 Helmut WEIß, Pastorálka – Supervízia – Pastorálna psychológia, Bratislava, KARTPRINT,

2013.

13 Zuzana HAVRDOVÁ – Martin HAJNÝ et al. Praktická supervize. Průvodce supervizí pro začínající supervizory, manažery a příjemnce supervize, Praha, Galén, 2008.

14 Helmut WEIß, Pastorálka – Supervízia – Pastorálna psychológia, Bratislava, KARTPRINT,

2013.

15 Helmut WEIß, Pastorálka – Supervízia – Pastorálna psychológia, Bratislava, KARTPRINT,

2013.

16 Helmut WEIß, Pastorálka – Supervízia – Pastorálna psychológia, Bratislava, KARTPRINT, 2013, 181.

17 Supervízia je v oblasti sociálnej práce ustanovená nasledovnými legislatívnymi predpismi: zákonom NR SR č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákonom NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

18 Ladislav VASKA, Teoretické aspekty supervízie začínajúcich sociálnych pracovníkov, Bratislava, IRIS, 2014, s. 26.

19 Carol FALENDER – Edward SHAFRANSKE, The Importance of Competency-based Clinical Supervision and Training in the Twenty-first Century: Why Bother? In: Journal of Contemporary Psychotherapy, 42(3), 2012, s. 1 – 9.

20 Craig J. GONSALVEZ – Derek L. MILNE, Clinical Supervisor Training in Australia: A Re-

view of Current Problems and Possible Solutions. In: Australian Psychologist, 45(4), 2010, s. 233 – 242.

21 Anne VANDENHOECK, Individuálna pastorálna supervízia: Kontinuálne vzdelávanie v pastorálnej starostlivosti. In: Slávka MICHANČOVÁ – Ferdinand KUBÍK (eds.), Pastorálna starostlivosť na počiatku 21. storočia. Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie, Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2009, s. 19 – 25.

22 Holly K. OXHANDLER, Edward C. POLSON, Kelsey M. MOFFATT, W. Andrew ACHENBAUM, The Religious and Spiritual Beliefs and Practices among Practitioners across Five Helping Professions. In: Religion, 8(11), 2017, s. 237.

23 Karen HEALY, Social Work Theories in Context. Creating Frameworks for Practice, New York, Palgrave Macmillian, 2014.

24 Brian J. ZINNBAUER – Kenneth I. PARGAMENT, Religiousness and spirituality, in: Raymond. F. PALOUTZIAN & Crystal. L. PARK (eds.), Handbook of the psychology of religion and spirituality, New York: Guilford Press, 2005, s. 21 – 42.

25 David. R. HODGE, Spiritual Assessment: A Review of Major Qualitative Methods and a New Framework for Assessing Spirituality. In: Social Work, 46(3), 2001, s. 203 – 214.

26 Joseph TLOCZYNSKI – Christa KNOLL – Andrew FITCH, The Relationship Among Spirituality, Religious Ideology, and Personality. In: Journal of Psychology and Theology, 25(2), 1997, s. 208 – 213.

27 Harold G. KOENIG, Medicine, Religion, and Health: Where Science and Spirituality Meet, Philadelphia: Templeton Foundation Press, 2008.

28 Michal STRÍŽENEC, Spiritualita a jej zisťovanie. In: Človek a spoločnosť, 8(1), 2005, s. 48 – 49.

29 Rae Shirley LINDSAY, Recognizing Spirituality: The Interface Between Faith and Social Work, Nedlands, Western Australia, University of Western Australia Press, 2002.

30 Wiliam J. HUTCHISON, The Role of Religious Auspiced Agencies in the Postmodern Era.

In: Jean A. PARDECK – John W. MURPHY – Roland MEINERT (eds.), Postmodernism,

Religion, and the Future of Social Work, New York, London, Routledge, 2012, s. 55 – 68.

31 Brian NOBLE, Tradition, Spiritual Direction, and Supervision, The Way, 44(2), 2005, s. 105 – 112.

32 Michael CARROLL, Spiritualita supervize. In: Michael CARROLL – Margaret THOLSTRUPOVÁ (ed.), Integrativní přístupy k supervizi, Praha, Triton, 2004, s. 101 – 118.

33 Michael CARROLL, Spiritualita supervize. In: Michael CARROLL – Margaret THOLSTRUPOVÁ (ed.), Integrativní přístupy k supervizi, Praha, Triton, 2004, s. 101 – 118.

34 David. R. HODGE, Spiritual assessment:A review of major qualitative methods and a new framework for assessing spirituality. In: Social Work, 46(3), s. 203 – 214

35 Michael CARROLL, Spiritualita supervize. In: Michael CARROLL – Margaret THOLSTRUPOVÁ (ed.), Integrativní přístupy k supervizi, Praha, Triton, 2004, s. 101 – 118.

36 Sam KEEN, Hymns to an Unknown God: Awakening The Spirit In Everyday Life, London,

Piatkus, 1994.

37 Michael CARROLL, Spiritualita supervize. In: Michael CARROLL – Margaret THOLSTRUPOVÁ (ed.), Integrativní přístupy k supervizi, Praha, Triton, 2004, s. 101 – 118.

38 Carlton CORNETT, Toward a More Comprehensive Personology: Integrating a Spiritual Perspective into Social Work Practice, Social Work, 37(2), 1992, s. 101 – 102.

39 Lana B. MARTIN, The Impact of Religion/Spirituality in Social Work Supervision, Presented at: Orlando, FL, North American Association of Christians in Social Work, 2008.

40 V tejto súvislosti poukazuje na perspektívy religiozity a spirituality v pomáhajúcich profesiách nasledovná výskumná štúdia: Holly K. OXHANDLER, Edward C. POLSON, Kelsey M. MOFFATT, W. Andrew ACHENBAUM, The Religious and Spiritual Beliefs and Practices among Practitioners across Five Helping Professions. In: Religion, 8(11), 2017

41 Agnes M. HERMANS, Opening ‘Mainstream’ Supervision to Spiritual and Religious Issues, A Research Project submitted in partial fulfilment of the requirements of the Spiritual Directors‘ Training Programme of Spiritual Growth Ministries, New Zealand, Spiritual

Growth Ministries, 2012.

42 Peter MLYNARČÍK, Supervize v pastorační praxi (duchovní službě). In: Andrej MÁTEL –

Milan SCHAVEL (eds.), Supervize (nejen) v sociální práci a sociálních službách, Praha,

Institut zdravotních a sociálních věd, z. ú., 2019, s. 292 – 304.

43 https://www.pastoralsupervision.org.uk/home/about/definition-and-ethos/, 15.05.2021

44 Jane LEACH – Michael PATERSON, Pastoral Supervision: A Handbook, London, SCM

Press, 2015.

45 https://www.pastoralsupervision.org.uk/home/about/definition-and-ethos/, 15.05.2021

46 Jane LEACH – Michael PATERSON, Pastoral Supervision: A Handbook, London, SCM

Press, 2015.

47 Michael PATERSON, Between a Rock and a Hard Place: Pastoral Supervision Revisited &

Revisioned, Edinburgh, Institute of Pastoral Supervision and Reflective Practice, 2020.

48 https://www.pastoralsupervision.org.uk/home/about/definition-and-ethos/, 15.05.2021

49 Magdalena EHRLICHOVÁ, Teologická reflexe v supervizi pastorační práce, Caritas et veritas, 5(2), 2015, s. 135 – 142.

50 Geoff BROUGHTON, A Practical Christology for Pastoral Supervision, USA, Routledge, 2021.

51 Emil BRUNNER, The Divine-Human Encounter, United Kingdom, Hymns Ancient &Modern Ltd, 2012.

52 Robert J. BANKS, Kimberly POWELL, Faith in Leadership: How Leaders Live Out Their Faith in Their Work: And Why It Matters, San Francisco, Jossey-Bass, 2000.

53 Geoff BROUGHTON, A Practical Christology for Pastoral Supervision, USA, Routledge, 2021.

54 Rowan WILLIAMS, The Paradoxe of Empathy, in: Tanner Lectures on Human Values, Cambridge, MA, Harvard University Press, 2014.

55 Miroslav VOLF, Exclusion and Embrace: A Theological Exploration of Identity, Otherness and Reconciliation, Nashville, Abingdon Press, 1996.

56 Geoff BROUGHTON, A Practical Christology for Pastoral Supervision, USA, Routledge, 2021.

57 Jane LEACH – Michael PATERSON, Pastoral Supervision: A Handbook, London, SCM Press, 2015

58 Anne VANDENHOECK, Individuálna pastorálna supervízia: Kontinuálne vzdelávanie v pastorálnej starostlivosti. In: Slávka MICHANČOVÁ – Ferdinand KUBÍK (eds), Pastorálna starostlivosť na počiatku 21. storočia. Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie, Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, 2009, s. 19 – 25.

59 Jane LEACH – Michael PATERSON, Pastoral Supervision: A Handbook, London, SCM

Press, 2015.

60 Anne VANDENHOECK, Individuálna pastorálna supervízia: Kontinuálne vzdelávanie

v pastorálnej starostlivosti. In: Slávka MICHANČOVÁ – Ferdinand KUBÍK (eds.) Pasto-

rálna starostlivosť na počiatku 21. storočia. Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej

konferencie, Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, 2009, s. 19 – 25.

61 Jane LEACH – Michael PATERSON, Pastoral Supervision: A Handbook, London, SCM

Press, 2015

62 Pozri bližšie Lk 24, s. 13 – 35.

63 Jane LEACH – Michael PATERSON, Pastoral Supervision: A Handbook, London, SCM

Press, 2015.

64 Bill MULLALY, The Effect of Presence and Power in the Pastoral Supervisory Relationship,

The Journal of Wesley House Cambridge, 3(1), 2017, s. 5 – 34

65 Michael PATERSON, Between a Rock and a Hard Place: Pastoral Supervision Revisited &

Revisioned, Edinburgh, Institute of Pastoral Supervision and Reflective Practice, 2020.

66 Sheila RYAN, Vital practice, Portland, United Kingdom, Sea Change Publications, 2004.

67 Michael PATERSON, Between a Rock and a Hard Place: Pastoral Supervision Revisited &

Revisioned, Edinburgh, Institute of Pastoral Supervision and Reflective Practice, 2020.

68 1 Sol 5,8-11.

69 Na území SR sa problematikou a vzdelávaním v oblasti pastorálnej supervízie zaoberá Eva OSLÍKOVÁ.

70 Pozri napr. výskumnú štúdiu Lýdie LEŠKOVEJ – Kataríny MIČKOVEJ, Špecifiká supervízie v organizácii zriadenej rehoľnou kongregáciou. In: Ladislav VASKA – Jana VRŤOVÁ (eds.), Vedecké odpovede na aktuálne otázky supervízie v sociálnej práci. Zborník vedeckých štúdií, Banská Bystrica, Belianum, 2020, s. 153 – 163.