„Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby“ (Mk 5,21-43).
V rozprávaní o vzkriesení dcéry predstaveného synagógy a uzdravení ženy trpiacej na krvotok chce evanjelista vyjadriť situáciu izraelského ľudu. Ľudia, ktorí žijú pod zákonom, sú mŕtvi a ľudia, ktorých zákon vylučuje, žijú v situácii nečistoty, ktorú predstavuje žena trpiaca na krvotok. Tieto dve epizódy spája číslo „dvanásť“, ktoré vyjadruje koľko rokov je žena chorá a vek dcéry predstaveného synagógy. Číslo „dvanásť“ je číslo, ktoré predstavuje dvanásť kmeňov Izraela, preto predstavuje celý ľud Izraela. Potom je to slovo „dcéra“, ktoré Ježiš používa pre uzdravenú ženu a zároveň označuje dcéru predstaveného synagógy. V oboch situáciách uzdravenie, ako aj obnova života sú dôsledkom porušenia zákona. Ježiš sa dotkne, vezme za ruku mŕtvolu malého dievčatka - Kniha Levitikus zakazuje dotýkať sa mŕtvoly – a dievča sa vráti k životu; žena podľa Knihy Levitikus, podľa Božieho slova, sa dopúšťa previnenia tým, že sa dotýka Ježiša. Porušuje tak náboženské prikázanie; čo je však v očiach náboženstva priestupok a svätokrádež, Ježiš nazýva gestom viery. Boh nedáva seba ako odmenu za dobré správanie, ale ako dar. Odmena závisí od zásluh obmeneného, dar od štedrosti darcu. Preto sa nikto nemôže cítiť vylúčený od Boha. A nielen to. Ježiš neposiela uzdavenú ženu do chrámu, aby obetovala dva holuby, ako to vyžaduje zákon, ale hovorí: „Choď v pokoji“, choď za šťastím. Začala sa nová éra, keď človek už nemusí Bohu obetovať, ale musí prijať Boha, ktorý sa mu dáva, aby bol jeho život plný a šťastný.
Rastislav Crescenzio Dvorovy
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.