Psychologička o kulte tela
Treba sa naučiť uniesť frustráciu, že sa nebudeme páčiť všetkým
Človek so zdravou sebadôverou nemá podľa Petry Jonášovej potrebu zapáčiť sa niekomu, aby niečo získal, a nemá problém niekomu sa aj nepáčiť.
Hovorí, že dnešná spoločnosť funguje na povrchnej báze a podsúva nám, že atraktívnosť je dôležitejšia ako vnútorná krása. Ľudia tak trpia pocitmi menejcennosti a snažia sa zapadnúť, aby boli prijatí.
Ohrozenou skupinou sú mladé dievčatá, ktoré sú pri používaní sociálnych sietí najzraniteľnejšie.
„Ľudia túžia dostať čo najviac pozitívnych komentárov na svoj vzhľad. Vzniká tak závislosť od pozitívnej validácie v online svete,“ hovorí pre Postoj česká psychologička Petra Jonášová.
Vysvetľuje, kedy je starostlivosť o vzhľad ešte v poriadku a kedy už ide o posadnutosť. Radí, ako sa zachovať, keď niekto komentuje našu postavu, a ako vplýva na dcéru, keď mama dietuje.
Starostlivosť o vzhľad je bežnou a nevyhnutnou záležitosťou – volíme si oblečenie, ktoré nám pristane, riešime, či sme vkusne upravení, čistí. Kedy a ako to môže prerásť v problém? Dá sa zbadať, kedy to už preháňame?
Do problému to prerastá vtedy, keď to človek nerobí sám pre seba, ale preto, aby sa zapáčil iným.
Tento človek stráca sám seba alebo možno sám seba ešte nenašiel, pretože pravdepodobne žije spôsobom: musím sa zapáčiť svojmu okoliu. Snaží sa nosiť oblečenie, ktoré je moderné a príťažlivé pre druhých.
Pri zdravej sebaláske sa človek o seba stará zo zdravotných dôvodov, pre pohodlie a z túžby páčiť sa samému sebe. Skrátka, robí to pre seba a nie je v strese, keď ho okolie vidí aj vo chvíľach, keď mu to práve nepristane.
Výzor rieši čoraz viac mladých ľudí aj vplyvom dokonalých fotografií, ktoré vidia na sociálnych sieťach. Nedávno ste napísali, že pokiaľ má mladý človek vo svojom vnútri zasiate semienko pochýb o tom, ako vyzerá, časom to môže vyrásť do zhubných myšlienok. Čo môže byť tým malým semienkom, ktoré sa zmení na problém?
Často to môže byť výchovou, keď dieťa dostáva od svojich rodičov častú kritiku na svoju osobu. Ide o ponižovanie zo strany rodiča.
Dieťa počúva vety typu Pozri sa, ako vyzeráš, Si neschopný, Vyzeráš hrozne, Si tlstá, Si tlstý. Cíti sa tak neprijaté svojimi rodičmi.
Niekedy ide o deti, ktorých rodičia majú povrchné hodnotenie sveta, svet a ľudí v ňom posudzujú podľa toho, či sú atraktívni, zaujímaví, lukratívni, a rovnako to vyžadujú sami od seba aj svojho dieťaťa. Napríklad dievčatko sa naučí pekne usmievať na okolie, keď od okolia niečo potrebuje.
Svet okolo nás, rôzne reklamy a médiá, ktoré nám predkladajú modelky, nám podprahovo ukazujú, že keď bude žena krásna, bude žiadaná, chcená ostatnými a získa pravú lásku. Toto býva semienkom pochýb pre dievčatá, ktoré sú citovo deprivované a túžia po láske a prijatí.
Potom uveria, že keď budú atraktívne, bude ich mať niekto rád. Ale v skutočnosti je to naopak. Dostanú pozornosť, ktorá nie je postavená na úprimnom záujme o človeka a vzťah.
Z výskumov vyplýva, že práve dospievajúce dievčatá sú pri používaní sociálnych médií zraniteľnejšie ako chlapci. Sú potom aj nespokojnejšie so svojím telom.
Áno, médiá môžu určite ovplyvniť nespokojnosť mladých dievčat so sebou. Neustále nám predkladajú vyzývavé modelky.
Donedávna musela žena na to, aby sa stala modelkou, spĺňať určité parametre, miery, ktoré boli často pre telo zdravej plodnej ženy, ktorá má správne zaoblené tvary, neprirodzené.
Niektoré mladučké dievčatá, ktoré trpia napríklad pocitom menejcennosti, sa potom snažia napodobňovať tieto modelky, snažia sa meniť svoju postavu, vzhľad, aby sa im priblížili. Tým však strácajú samy seba, svoju osobnosť a môže ich to doviesť k chorobe.
Vysoké percento populácie žije už viac v online svete a menej v realite a v mnohých prípadoch ľudia túžia dostať čo najviac pozitívnych komentárov na svoj vzhľad.
Existujú rôzne filtre, instagramové „zlepšováky“, s ktorými vyzerá človek skvele. Ľudia o nich vedia a aj tak sa porovnávajú a riešia svoj vzhľad. Prečo?
V dnešnej dobe sa mnoho ľudí naučilo komunikovať cez rôzne platformy. Predovšetkým sú to mladí ľudia, osoby, ktoré sa cítia osamelé alebo trpia nejakým pocitom menejcennosti.
Vysoké percento populácie žije už viac v online svete a menej v realite a v mnohých prípadoch ľudia túžia dostať čo najviac pozitívnych komentárov na svoj vzhľad. Vzniká tak závislosť od pozitívnej validácie v online svete. Potom už nie je dôležité, že nejde o realitu.
Tešia sa, že sa skončí škola, práca a potom sa vrhnú na sociálne siete. Reálny život môže byť pre niekoho len nútené prežívanie. Vzniká upínanie sa na online svet, ktorý je jednoduchší.
Je bežné, že zamestnávateľ si pýta k životopisu aj fotografiu uchádzača. Je aj táto „drobnosť“ určitým tlakom na vzhľad?
Určite áno. Mnoho žien sa s tým veľmi trápi a nedivím sa im. Veľa firiem sa ešte donedávna prikláňalo k atraktivite hlavne u žien.
V niektorých firmách to bol aj cielený psychologický ťah, lebo niektoré príťažlivé ženy vyberali s cieľom zvýšiť výkon zamestnancov vo firmách. Na to nadväzovali rôzne teambuildingy, aby došlo k „spriateleniu“ kolektívu a dochádzalo k tomu, že muži potom mali tendenciu robiť v práci nadčasy, lebo ich tieto mladé atraktívne ženy „psychologicky“ stimulovali k výkonu.
V niektorých firmách to doslova hýrilo hormónmi a objavovali sa rôzne pomery na pracovisku. Často boli tieto ženy na umelo vytvorených miestach, ktoré neboli perspektívne a potrebné pre firmu.
Ale pozorujem, že v súčasnosti od toho už niektoré firmy upúšťajú, pretože si skôr vážia ľudí, ktorí dokonale zvládajú svoju prácu bez ohľadu na to, ako vyzerajú.
Spokojnosť s výzorom úzko súvisí s hmotnosťou. Za posledné roky narástol podľa Národného centra zdravotníckych informácií o duševnom zdraví na Slovensku počet porúch príjmu potravy u dospievajúcich dievčat o takmer 40 percent. Motívom je najmä túžba po obdive okolia a prispôsobenie sa trendom. Dokáže rodina zvrátiť trend, ktorý valcuje mladých ľudí? Alebo je to už aj na spoločnosti?
Áno, určite to môžu rodičia aj škola ovplyvniť. Ak by sa na túto problematiku upozorňovalo v spoločnosti a zaobchádzalo sa s deťmi iným spôsobom, dalo by sa tomu v určitej miere predísť.
Ako napríklad?
Rodičia by mali dať svojmu dieťaťu najavo, že ho majú radi, prijímajú ho. Zdravo ho povzbudzovať, neriešiť, ako pôsobí na svoje okolie, učiť dieťa robiť všetko samo pre seba, nie pre okolie.
Je dôležité, aby rodičia boli príkladom a ukazovali deťom zdravú sebalásku.
Napríklad sveter si oblečiem, aby ma zahrial, nie preto, aby som v ňom bola príťažlivá pre okolie. Nie je dobrý tlak na výkon v štýle dostala si päťku, nie si dosť dobrá. Správna verzia je: dostala si päťku, to znamená, že sme sa na test veľmi nepripravili, ale to nemá vplyv na našu sebahodnotu.
Foto: archív Petry Jonášovej
Čím by mohla prispieť škola?
Skrze preventívne programy a zároveň by nemala u detí podporovať súťaživosť. Tá im dáva pocity, že sú lepšie ako druhé alebo nedostatočné. Ako povedal John Lennon: Najväčším víťazstvom je nepotrebovať žiadne víťazstvo.
Mnoho žien dietuje, cvičí. Vidia to ich deti, teda aj dcéry. Pôsobí to na ne nejako?
Áno, na niektoré dcéry to môže mať vplyv. Ak mamka cvičí z dôvodu, že chce byť atraktívna a napríklad sa bojí, aby neprišla o partnera, dcéra získa presvedčenie, že musí mať vytvarovanú postavu, aby nezostala sama.
Ak mamka cvičí pre svoje zdravie, učí tým svoju dcéru, že je v poriadku starať sa o svoje zdravie, nie robiť to preto, aby sa zapáčila okoliu.
Záleží teda na tom, prečo cvičíme. Cvičiť a dbať o svoje zdravie je v poriadku, ak to robíme pre seba.
Prečo a kedy vzniká pocit, že sa musíme páčiť všetkým? Môže sa to začať už v detstve?
Áno, môže to vzniknúť už v detstve. Vzniká to u ľudí, ktorí majú pocit, že sú nedostatoční, že nie sú dosť dobrí, alebo majú naučené, že ak chcú niečo dostať, musia si to najskôr zaslúžiť.
Napríklad dievčatko bude túžiť po pozornosti rodiča, ktorý ju dáva len vtedy, ak sa dieťaťu niečo podarí. Bude sa tak snažiť byť perfektné, aby dostalo pozornosť, a vďaka tomu sa potom cíti šťastné. Potom dôjde k tomu, že sa na ľudí snaží pôsobiť atraktívne, aby niečo získalo. Napríklad priateľstvo či priazeň.
Človek so zdravou sebadôverou nemá potrebu zapáčiť sa niekomu, aby niečo získal, nemá problém niekomu sa aj nepáčiť.
Počúvame zároveň, že dôležitejšia je vnútorná krása človeka. Evidentne však tento výrok neprevalcuje vonkajšiu krásu.
Pretože spoločnosť dnes funguje na veľmi povrchnej báze. Podsúva sa nám, že atraktívnosť je dôležitejšia ako vnútorná krása. Ľudia v dôsledku toho trpia pocitmi menejcennosti, veria tomu klamu a snažia sa zapadnúť do spoločnosti, aby boli prijatí.
Čo je za tým?
Je to len pozlátka, cesta do pekla. Ak sa napríklad bohatší muž nechá osloviť krásnou ženou, ktorá ho fyzicky priťahuje, a nedíva sa na jej charakter, veľakrát sa môže stať, že časom príde o svoje peniaze, ak ide o ženu, ktorá, naopak, túži mať muža, ktorý ju finančne zaistí, ak si ho získa svojím vzhľadom. Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Človek so zdravou sebadôverou nemá potrebu zapáčiť sa niekomu, aby niečo získal, nemá problém niekomu sa aj nepáčiť.
Zároveň však ženu, ktorá dobre vyzerá, niektorí posudzujú len podľa toho. A spochybňujú, či je naozaj kompetentná šéfka, či je dostatočne inteligentná.
Domnievam sa, že je to opäť o tej žene. Ako ona vníma samu seba a ako zmýšľa. Ak má záujem odviesť dobrú prácu a nerieši to, ako vyzerá, časom si v spoločnosti vydobyje, že ju ľudia ocenia za jej prácu a nebudú mať nemiestne poznámky o jej vzhľade.
Existuje mnoho krásnych žien, ktoré niečo dokázali a ľudia ich obdivujú pre ich vnútornú krásu, napríklad princezná Diana. Bola krásna, ale ľudia reagovali na jej vnútornú krásu.
Ak bude žena túžiť po obdive, bude k tomu podvedome podnecovať okolie a bude reagovať na komplimenty a poznámky.
V ženských kolektívoch je bežné komentovať vzhľad – pribrala si, schudla si, dnes vyzeráš super. Ako vnímate tieto vety?
Vo väčšine prípadov sa vo svojom okolí ľudia zameriavajú na to, čo zaujíma ich samých. Ak je niekto zameraný na vzhľad, bude často sledovať a komentovať druhých, ako vyzerajú.
Ak je niekto orientovaný na zdravie, tak si napríklad všimne, že niekto schudol alebo pribral zo zdravotných dôvodov. Záleží vždy na tom, ako sme nastavení, a cez tento filter sa potom dívame na svet.
Ako sa dá zdravo a slušne zareagovať na tieto poznámky, keď nám prekážajú?
Môžeme napríklad povedať: Necítim sa komfortne, keď hodnotíš môj vzhľad, prosím, už to nerob, rešpektuj ma. Alebo ísť do protiotázky: Prečo máš potrebu hodnotiť môj vzhľad? Je to pre teba dôležité?
Už veta typu Pristane ti to sa v učení asertivity považuje za agresívnu. Asertívne správna komunikácia je Páči sa mi tvoje tričko alebo Páči sa mi tvoj vzhľad.
Ako je možné, že jedna na pohľad nevinná veta o vzhľade môže v niekom spustiť pochybnosti, ktoré vyústia do prehnaného záujmu o seba, ktorý je potom škodlivý?
Človek, ktorý počuje túto vetu, už má z prechádzajúceho života podryté sebavedomie, a ak nemá, tak môže mať sklony k pochybnostiam o sebe alebo sklony k túžbe páčiť sa svojmu okoliu.
Stretla som sa so ženou štyridsiatničkou, ktorá je presvedčená, že keď človek dobre vyzerá, má to v živote ľahšie. Sama odmalička zažívala porovnávanie v rodine, vzhľad je pre ňu stále veľmi dôležitý. Povedala mi, že rieši aj to, ako vyzerá pred cudzími ľuďmi, a ak ju niekto nepochváli, má pocit, že nie je pekná. Čo sa z toho dá vyvodiť?
Myslím si, že u nej mohlo dôjsť k ľahkej závislosti od pozitívneho hodnotenia od okolia. Nie je si dostatočne istá sama sebou, pretože jej nálady a vnútorné rozpoloženie ovplyvňujú vplyvy zvonku. Jej nálada môže byť závislá od toho, či jej niekto pochváli vzhľad alebo nie.
Vďaka tomu sa stáva otrokom svojho ega. Ak máme zdravú sebadôveru, tak sme ako strom, ktorý je zakorenený veľmi hlboko v zemi a hocijaká víchrica v podobe komentárov od okolia ho nevyvráti.
Ak to má človek nastavené ako táto žena, dochádza k tomu, že komentáre na vzhľad strom zakaždým vyvrátia.
Čo treba urobiť, aby strom vydržal nápory?
V prvom rade je dôležité začať u seba, uvedomiť si, čo sa deje. Ďalším krokom je práca na sebadôvere. Niekedy môže pomôcť dobrý psychoterapeut.
Aby strom vydržal nápory víchrice, je dôležité zaistiť mu prostredie vhodné na to, aby mohol zakoreniť. Na začiatku je dobré ochrániť ho pred víchricou, to znamená skúsiť sa vyhnúť spoločnosti, ktorá kladie dôraz na vzhľad, výkon, dokonalosť, hodnotenie, a vyhľadávať spoločnosť ľudí, ktorí nehodnotia, nechávajú byť takými, aký ste, a v tom takisto môže pomôcť terapeut. Takto sa môže človek vnútorne posilniť.
Keď strom ochránime pred traumou, je potrebné dať mu správnu výživu.
Foto: archív Petry Jonášovej
Čo teda potrebuje?
Začať sa sústreďovať na seba, stíšiť sa, vnímať, čo chýba, učiť sa poznávať samých seba, zisťovať, kto sme, čo potrebujeme, čo nám robí dobre, čo nerobí, ktorými ľuďmi sa radi obklopujeme a ktorými nie. Postupne tak zisťovať, po čom vnútorne túžime.
Bude tiež treba odstrániť suché vetvičky, aby mohli vyrásť nové. Pokiaľ sa človek doteraz potreboval páčiť druhým, asi bude mať okolo seba osoby, ktoré o neho nemuseli mať úprimný záujem, len o jeho vzhľad, prestíž alebo iné výhody.
Môže sa tak stať, že o niektoré osoby v živote príde.
Je dobré naučiť sa hovoriť nie, vytyčovať svoje hranice, vymedziť sa a byť úprimný vo vzťahoch, naučiť sa byť sám sebou, ale zároveň, samozrejme, neubližovať ľuďom okolo seba. Naučiť sa nepotrebovať obdiv okolia, nájsť si záľuby, robiť si radosť. Vďaka tomu je potom možné nájsť vnútornú silu a zdravú sebadôveru.
Niektoré ženy svoj vzhľad využívajú na manipuláciu. Tento typ žien je vo svojom vnútri neistý, nevedia sa oprieť samy o seba a hľadajú v mužovi zaistenie.
Ako človek posadnutý vzhľadom a krásou funguje vo vzťahoch? Má to dosahy aj v partnerstve?
V partnerskom vzťahu to môže určite škodiť. Niektorí muži si hľadajú partnerku na základe sexuálnej príťažlivosti a potom už nevnímajú, aký má charakter. Niektoré ženy svoj vzhľad využívajú na manipuláciu. Tento typ žien je vo svojom vnútri neistý, nevedia sa oprieť samy o seba a hľadajú v mužovi zaistenie.
Potom niekedy vidíme situáciu, keď krásna mladá žena ide vpredu a za ňou kráča strhaný starší muž, ktorý ťahá niekoľko tašiek a žena ho ešte sekíruje, lebo si ho neváži.
Hovorí sa, že od mužov očakávame výkon, od žien to, aby dobre vyzerali. Fakt, že žena má reprezentovať a byť pekná, siaha už do hlbokej minulosti. Ženy nosili korzety, aby boli štíhlejšie, čo išlo na úkor ich zdravia. Dnes korzety nenosíme, ale využívame rôzne vylepšenia a aj so svojím zdravím hazardujeme inak. Znamená to, že tlak na krásu je rovnaký, len sa prispôsobuje dobe?
Domnievam sa, že ľudia a ich hodnoty sa od tej doby až toľko nezmenili, došlo iba k zmene kulís, a ako hovoríte, k výmene kostýmov.
Záleží vždy na každom z nás, ktorého vlka v sebe budeme kŕmiť, či ego – túžbu páčiť sa okoliu a budeme pomyselným otrokom – alebo sa o seba starať z dôvodu zdravej sebalásky a pestovať takto úprimné vzťahy.
Niektoré kozmetické spoločnosti sa už snažia ukazovať diverzitu. V reklamách tak nevidíme len dokonalosť, ale aj bežné ľudské telá, krivky. Aj niektoré influencerky ukazujú svoje akné, nadváhu či jazvy. Môže toto pomôcť? Nie je to zároveň málo, aby to zvrátilo nastavený trend?
Myslím, že v rozumnej miere je to v poriadku. Ale v niektorých reklamách som si všimla, že nám už podsúvajú extrémy. Napríklad extrémne obéznych ľudí. A tu by som poukázala na to, že je to presne ten istý prípad ako s nezdravo vychudnutými modelkami – je to druhý extrém.
Nie je predsa zdravé, keď človek trpí extrémne silnou obezitou alebo trpí kardiovaskulárny systém či kĺby. Tieto reklamy môžu v ľuďoch vytvárať pocit, že byť „chorý“ je vlastne normálne. Ale byť chorý predsa v poriadku nie je.
Napadá mi tak, že niektorí ľudia si pri pohľade na takúto reklamu povedia, že je v poriadku, že som obézny. Ale ich telo môže byť iného názoru.
V našich životoch vždy záleží iba na nás, nie na okolí, čo si o nás myslí.
Majú muži oproti ženám výhodu, že ich okolie ešte stále vníma ako tých, ktorí podávajú výkon? Alebo je to len zdanlivá výhoda?
Nie, to nie je vôbec žiadna výhoda. Pretože muži, ktorí sa snažia pracovať na výkon, často končia na terapiách alebo v nemocnici. Ide znova o ten istý príncíp: pokiaľ sa muž snaží byť výkonný a úspešný, často je to z dôvodu, aby ho okolie alebo partnerka prijímali.
Títo muži majú potom obrovský strach zo zlyhania, aby nestratili priazeň svojho okolia alebo neprišli o osoby, ktoré majú radi. Dávajú si masku, že sú silní, tvrdí, a nemôžu nikomu ukázať svoju slabosť, ľudskosť alebo to, že zlyhali. Toto je úplne rovnaké vnútorné väzenie ako u žien, o ktorých sme hovorili.
Toto sa bude diať ako mužom, tak aj ženám, ktorých hodnoty alebo hodnoty ich okolia sú nastavené na výkon, vzhľad, atraktivitu.
Pokiaľ sa hocikto rozhodne tento bludný kruh opustiť, zrazu bude vnímať obrovský pokoj, nebude cítiť žiadny nátlak na seba.
Ako začať s prijatím svojho tela takého, aké je, bez porovnávania?
Začať sa učiť, že to, čo si o nás myslí okolie, nie je dôležité. Okolie náš život žiť nebude. V našich životoch vždy záleží iba na nás, nie na okolí, čo si o nás myslí.
Ďalším krokom je naučiť sa uniesť frustráciu z toho, že sa nebudeme páčiť všetkým, naučiť sa uniesť aj negatívne hodnotenie, pretože ak sa prestaneme snažiť byť krásnymi pre okolie, tak to okolie to môže dať niekedy najavo.
Naučiť sa neriešiť to a dávať na prvé miesto to, ako mi je, a nie to, ako ma vnímajú ostatní.
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.